Migréna je dobre známe ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanou bolesťou hlavy, zvyčajne jednostrannou, zvýšenou citlivosťou na zvuky a svetlo, s nevoľnosťou a zvracaním. Častejšie sú postihnuté ženy. Migréna Je bežnou príčinou práceneschopnosti, dokonca aj straty zamestanania. Tým, ako zasahuje do každodenného života sa o migréne hovorí aj ako o chorobe straty príležitostí.

Menej známe je, že pri migréne nemusí len bolieť hlava. Príznakom môže byť aj pocit závratov, vertigo. Vtedy hovoríme o vestibulárnej migréne.

Vestibulárna migréna patrí medzi veľmi časté príčiny závratov.

Príznaky

Vestibulárna migréna sa prejavuje kombináciou migrenóznych a vestibulárnych príznakov, teda príznakov rovnovážneho systému. Zvláštnosťou je, že migrenózne a vestibulárne prejavy môžu, ale nemusia byť vyjadrené súčasne. Pomerne často, typicky u žien po menopauze, sa ataky závratov začnú objavovať až niekoľko rokov po odoznení migrén. Aj preto nemusí byť súvislosť migrény a atakov závratov od začiatku zrejmá.

Migrenózne príznaky:

Silná, pulzujúca  bolesť hlavy, zvyčajne jednostranná.

Nevoľnosť, zvracanie.

Citlivosť na svetlo, hluk a vône.

Zhoršenie stavu fyzickou aktivitou.

Vestibulárne príznaky:

Závrat, vertigo, zvyčajne trvajúce minúty až hodiny, niekedy aj dni.

Nerovnováha.

Citlivosť na pohyb.

Závraty a nerovnováha pri vestibulárnej migréne môžu vzniknúť spontánne, alebo sa spúšťajú a zhoršujú zmenou polohy hlavy, pohybom, či zrakovými podnetmi.

Pred atakom vertiga sa môže objaviť vizuálna aura – svetlé záblesky alebo cik-cak línie pred očami, výpadky zorného poľa, ktoré znemožňujú čítanie. Trvajú niekoľko minút.

Závrat pri vestibulárnej migréne je stredne silnej alebo silnej intenzity, čiže obmedzuje alebo celkom znemožňuje bežnú dennú aktivitu.

Pacienti a pacientky opisujú svoje príznaky ako pocit točenia, kolísania, hojdania, plávania, náklonu, zahmlenia, straty rovnováhy. Ťažkosti prirovnávajú k pocitu opitosti, akoby vystúpili z kolotoča, pocitu kráčania vo vzduchu alebo po vode…

Vestibulárna migréna patrí k najčastejším príčinám závratov, býva príčinou ťažkostí u 10-30% pacientov a pacientiek vyšetrovaných v špecializovaných ambulanciách pre poruchy rovnováhy. Je oveľa častejšia ako Menièrova chroroba.

Častý je výskyt v rodinách. Vestibulárna migréna sa vyskytuje aj u detí. Je najčastejšou príčinou závratov v detskom veku.

Zaujímavosťou je súvislosť vestibulárnej migrény s kinetózami a netolerovaním kolotočov.

Čo je príčinou vestibulárnej migrény?

Patofyziológia, čiže to, ako migréna vzniká a prečo sa môže prejaviť závratmi zatiaľ nie je presne objasnené. Pri migréne zohráva úlohu aktivácia jadier trojklanného nervu v mozgovom moste a mieche a uvoľnenie mediátorov, ktoré spôsobujú rozšírenie mozgových ciev a ovplyvňujú bolesť. Poznanie mechanizmov vzniku ťažkostí umožňuje vývoj cielenej a efektívnej liečby.

Stanovenie diagnózy

Diagnóza vestibulárnej migrény sa stanovuje na základe príznakov, ktoré popisujú pacienti a pacientky. Kritériá pre diagnózu vestibulárnej migrény sú stanovené v Medzinárodnej klasifikácii vestibulárnych porúch Bárányho spoločnosti.

Výsledky vestibulárnych testov môžu byť úplne v norme, alebo u pacientov a pacientiek nachádzame rôzne nešpecifické príznaky. Zatiaľ neexistuje konkrétny jednoznačný test, ktorý by vestibulárnu migrénu jednoznačne potvrdil. Testovanie rovnovážnych funkcií má význam pre odlíšenie iných ochorení rovnovážneho systému.

Aké ďalšie ochorenia je potrebné odlíšiť:

Príznaky vestibulárnej migrény môžu byť podobné s príznakmi včasného štádia Menièrovej choroby. Niektorí pacienti a pacientky môžu mať vestibulárnu migrénu a Menièrovu chorobu súčasne.

BPPV  (Benígne paroxyzmálne polohové vertigo). Vestibulárna migréna sa môže prejaviť iba polohovým vertigom, alebo môžu mať pacienti a pacientky s vestibulárnou migrénou súčasne aj typické BPPV. 

TIA (Tranzientný ischemický atak). Prechodná krátkotrvajúca porucha prekrvenia mozgu. Je potrebné na ňu myslieť hlavne u starších pacientov a pacientiek so zhoršeným stavom tepien na krku.

Vestibulárna paroxyzmia. Krátkotrvajúce ataky vertiga trvajúce niekoľko sekúnd, ktoré sa opakujú veľakrát za deň.

Psychiatrické závraty. Príčinou nerovnováhy bývajú aj úzkostné stavy a depresia a tiež môžu komplikovať vestibulárne poruchy.

Provokujúce faktory

Stres patrí k najčastejším vyvolávajúcim príčinám atakov vestibulárnej migrény. Vysoká záťaž v práci, škole, alebo ťaživá rodinná situácia môže zvyšovať frekvenciu aj intenzitu závratov.

Menštruačný cyklus. Ataky vestibulárnej migrény sa často objavujú pred menštruáciou, čo súvisí so zmenami hladiny estrogénu.

Jedlo. Medzi najčastejšie spúšťače vestibulárnej migrény patrí kofeín a jedlo s vysokým obsahom tyramínu, histamínu a glutamátu, napr. alkohol, syr, čokoláda…. Aj hlad a nedostatok tekutín sú rizikové faktory pre spustenie migrenóznych závratov.

Spánok. Nedostatok, ale aj nadmerné množstvo spánku u mnohých pacientov a pacientiek spúšťa vestibulárnu migrénu.

Zmeny počasia. Dostanete migrénu tesne predtým ako začne pršať? Možno máte zvýšenú citlivosť na zmenu počasia. Aj horúce a vlhké počasie môže vyvolať u niektorých ľudí migrenózne prejavy.

Svetlo. Blikajúce svetlá alebo extrémne jasné, silné svetlo tiež môže vyvolať alebo zosilniť či už atak migrény alebo aj vestibulárnu migrénu so závratmi.

K ďalším vyvolávajúcim faktorom patria aj silné ťažké vône.

Liečba

Liečba vestibulárnej migrény súvisí s liečbou migrény. U mnohých pacientov a pacientiek zlepšuje priebeh ochorenia zmena životného štýlu, nastavenie spánkového režimu, či úprava stravy. V ťažších prípadoch je potrebná liečba liekmi.

Nefarmakologická

Veľmi účinné sú režimové opatrenia, frekvenciu aj intenzitu atakov je možné znížiť až o takmer 40%.

Redukovať stres. Stres patrí k najsilnejším spúšťačom migrén. Vhodné sú relaxačné a dychové cvičenia, mindfullness, psychoterapia. Vhodné je vyhnúť sa nočnej práci alebo práci na zmeny, prípadne aj zmena zamestnania,

Diétne opatrenia. Mnoho ľudí, ktorí trpia na migrény vedia rozpoznať diétne chyby, po ktorých sa migréna alebo vertigo objavili. Spúšťačom (čokoláda, káva, čaj, zrejúce syry, červené víno…) je vhodné sa vyhýbať. V strave môžu pomôcť kurkuma a zázvor.

Pohyb. Fyzická aktivita redukuje stres a aj z dlhodobého hľadiska udržiava rovnovážny systém v dobrej kondícii. Niektorí pacienti a pacientky však udávajú nadmernú fyzickú záťaž ako spúšťač vestibulárnej migrény.

Dostatok tekutín, najmä čistá voda pomáha v prevencii vzniku migrény.

Pravidelný spánkový režim. Ideálne je chodiť spať aj vstávať v približne rovnakom časte cez pracovný týždeň aj cez víkendy, nedospávať nedostatok spánku počas voľných dní.

Upokojujúce aktivity – napr. pobyt v prírode, hudba, jóga… V akútnom štádiu mnohým pacientom a pacientkám pomáhajú záťažové prikrývky alebo šatky.

Výživové doplnky. Mg preparáty, Koenzým Q10, Riboflavín, Melatonín (AHS 2021)

Farmakologická

Na zvládnutie akútneho ataku vestibulárnej migrény a na preventívnu liečbu zabraňujúcu vzniku atakov sa používajú rôzne skupiny liekov.

Akútna liečba

Lieky proti bolesti hlavy (napr. ibuprofen, paracetamol…)

Lieky na zastavenie zvracania – antiemetiká: metoklopramid (Degan),  tietylperazín (Torecan)

Triptany (Sumatriptan) na zastavenie ataku migrény.

Gepanty (rimegepant) – zastavenie ataku migrény

Preventívna liečba

Pokiaľ trpia pacienti a pacientky migrénami a závratmi niekoľko dní v mesiaci, je vhodné podávať profylaktickú liečbu. Na zabránenie vzniku ataku vestibulárnej migrény sa používa niekoľko skupín liekov. Liečbu zvyčajne riadi neurológ.

Betablokátory: metoprolol

Antidepresíva: amitryptilin, venlafaxin

Blokátory ca-kanálov: cinarizin

Topiramát

Valproát

Pri nedostatočnom efekte bežnej profylaktickej liečby je možnosť podávať biologickú liečbu protilátkami proti CGRP proteínu alebo receptoru CGRP.

Záver

Vestibulárna migréna patrí k najčastejším príčinám opakovaných atakov závratov. Vzhľadom na veľmi rôznorodý priebeh zostáva často neodhalená. V liečbe pomáhajú režimové opatrenia a čoraz dostupnejšia účinná a bezpečná preventívna liečba.

Ilustračný obrázok bol vytvorený pomocou bing.com