Túto vetu som v ambulancii počula už veľakrát. Čo to vlastne je, to VERTIGO? Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoduchá a môže nejaký čas trvať, kým dokážeme povedať, aké má pacient ochorenie.
V tomto prvom blogu som sa rozhodla napísať o úvodnom rozhovore s pacientom na našej ambulancii. Hovoríme aj o odoberaní anamnézy. Udáva sa, že dobre odobratá anamnéza spolu so základným fyzikálnym vyšetrením nám umožní stanoviť diagnózu až na 80%.
Čo presne potrebujeme vedieť?
Poďme sa na to pozrieť.
Základom je presný popis charakteru ťažkostí pacienta, údaj o ich trvaní, opakovaní, vyvolávajúcich príčinách a pridružených ťažkostiach. To nás dokáže pomerne presne nasmerovať k správnej diagnóze.
Charakter ťažkostí
Vrátim sa k výrazu VERTIGO zo začiatku textu. Ľudia niekedy toto označenie vnímajú ako definitívnu diagnózu, najčastejšie strašnú. VERTIGO však nie je názov choroby, ani diagnóza, ale príznak.
Pri podrobnejšom pátraní zistíme, že pojmom VERTIGO ľudia označujú najrôznejšie vnemy: pocity točenia, ťahania do strán, nestabilitu, pocity na odpadnutie, pocity opitosti alebo plávania na vode, tmu pred očami, pocit neostrého videnia, závrat z výšky, či zlý pocit na balkóne so skleneným zábradlím.
Pre nás otoneurológov VERTIGO, alebo aj ZÁVRAT znamená pocit točenia samého seba alebo svojho okolia. Na lepšiu predstavu ten pocit prirovnávame k točeniu na kolotoči.
Je to príznak, ktorý je typický pre niektoré konkrétne poruchy rovnovážneho systému. Ťažkosti s rovnováhou ale, ako sme už videli, nemajú len točivý charakter. Tie ostatné skôr označujeme ako NESTABILITU a pocity pacienta sa snažíme čo najviac upresniť.
Čas
Tak ako opis ťažkostí s rovnováhou môže byť mimoriadne farbistý, aj trvanie závratov je veľmi rôznorodé. Od niekoľkých sekúnd, minút, až po hodiny alebo aj dni. Niektoré poruchy rovnováhy majú aj chronický, dlhodobý charakter.
A vyvolávajúce príčiny?
Jednou z najčastejších je zmena polohy hlavy, typicky líhanie a sadanie na posteli, alebo otáčanie na bok. Inokedy sú ťažkosti vyvolané zvýšením vnútrolebkového tlaku, napríklad pri smrkaní. Alebo diétnou chybou, stresom či fyzickou námahou. Závraty sa môžu objaviť po úrazoch alebo v súvislosti s infekčnými chorobami. Za ich vznikom môže byť aj nejaká konkrétna situácia, napríklad pobyt vo výškach, či plavba loďou. Veľa typov porúch rovnováhy vzniká spontánne, bez jednoznačne známej vyvolávajúcej príčiny.
Máte počas závratu nejaké ďalšie ťažkosti?
Počas ataku sa môže objaviť porucha sluchu, tinitus, čiže pískanie alebo hučanie v ušiach, pocit tlaku a plnosti v uchu. Časté sú pocit na zvracanie aj zvracanie, bolesti hlavy, prípadne v záhlaví. Závažné sú poruchy vedomia, reči, prehĺtania, zraku, porucha pohyblivosti a citlivosti časti tela.
Choroby a lieky
Zaujímajú nás aj informácie o prekonaných chorobách, ktoré s rovnovážnym systémom priamo súvisia, ale aj tie, ktoré zdanlivo nie. Mnohé lieky, ktoré pacient užíva tiež rovnováhu ovplyvňujú. Buď cielene, čiže sa podávajú s cieľom zlepšiť rovnováhu pacienta, alebo zabrániť atakom závratov. Mnohé lieky majú poruchy rovnováhy aj ako nežiadúci vedľajší účinok. Viaceré dokonca aj vtedy, ak ich pacient užíval pred mnohými rokmi, napríklad pri liečbe tuberkulózy, iných ťažkých infekcií alebo nádorových ochorení. V pátraní sa bežne vraciame aj o 10 či 20 rokov späť.
Čo všetko máte už vyšetrené?
Ľudia, ktorí sa s poruchou rovnováhy trápia mesiace, nezriedka aj roky, prinesú k nám dlhé zoznamy vyšetrení, audiogramov, sonografií, CT-čiek, Magnetických rezonancií hlavy aj krku… Informácie z nich sú dôležité aj pre možnosť porovnania a sledovanie vývoja ochorenia.
Čo ešte?
Mali ste v detstve radi kolotoče? Bývalo vám na vracanie pri jazde v aute? Mala vaša babka migrény? Aj odpovede na tieto otázky môžu doplniť celkový obraz vášho ochorenia.
Rovnovážny systém je zložitý
Nie je to systém, ako napríklad sluch, s jedným koncovým orgánom (ucho), nervovou dráhou a jednou oblasťou v mozgu, kde sa údaj analyzuje. Na rovnováhe sa zúčastňujú informácie z vnútorného ucha, zraku, receptorov v kostich, kĺboch, šľachách aj koži. Nervové dráhy v mozgu sú prepletené a súvisia aj s oblasťami, ktoré majú na starosti bdelosť, pamäť či emócie. Cítite sa z poruchy rovnováhy depresívne? Pri dlhodobých ťažkostiach to nie je vôbec výnimočné.
Po podrobnom rozhovore, ktorý môže trvať aj 20-30 minút, nasledujú vyšetrenia rovnovážneho systému, fyzikálne aj prístrojové.
Samozrejme odlišujeme, či ide o akútny závratový stav a treba konať rýchlo, alebo je pacient v stabilizovanom stave a naozaj máme čas na podrobný rozhovor.
A potom… diagnóza!
Aj pri všetkej snahe a využití aj najkomplikovanejšieho prístrojového vybavenia zostávajú niektoré diagnózy neisté. Viaceré ochorenia rovnovážneho systému sa môžu navzájom kombinovať alebo po sebe nasledovať.
Pár dobrých správ na záver
Po určení správnej diagnózy je možné poruchy rovnováhy účinne liečiť.
Neuroplasticita, čiže schopnosť ľudského mozgu opravovať a vylepšovať je ohromujúca.
Pohyb dovolený!